Založ si blog

Čo ste dnes zažili?

Čo bolo dnes v škole? Ako si sa dnes mala? Čo si zažila? Toto boli prvé otázky mojej mamy keď som sa vrátila domov. Mala som to veľmi rada, prísť domov, trochu si vydýchnuť a môcť sa s mamou porozprávať čo sa mi v ten deň stalo. Spoločne sa zasmiať, no niekedy aj poplakať nad tým, čo ma trápilo. A že som sa niekedy nevedela dočkať! Konečne môcť vyrozprávať príhodu, zážitok toho dňa. Doteraz sa smejeme aj s kamoškami, že som nezvyčajné situácie, či ľudí priam priťahovala. Mám pocit, že je to tak dodnes, akurát sa zmenila hĺbka vnímania. V detstve som vnímala zážitok dňa tak ako sa pred mojimi očami odohral, čo sa udialo. Teraz sa snažím vnímať aj to, čo pre mňa daná situácia znamená, čo ma naučila, resp. má naučiť.

Dnes som si počas prechádzky opäť všimla množstvo ľudí ako kráčajú s mobilom v ruke. Nedá sa to prehliadnuť. Keď idete po ulici, sedíte v autobuse alebo kaviarni, vždy sa nájde kopec ľudí, čo venuje pozornosť radšej mobilu ako okoliu. Pokiaľ do mňa nikto nenarazí alebo svojim správaním neohrozuje druhých ľudí nevadí mi to, veď je to jeho vec, či sa chce pozerať na displej alebo svet, ktorý ho obklopuje. Tiež predsa vytiahnem telefón, keď mi niekto volá alebo píše napriek tomu, že som na chodníku. Avšak vnímam rozdiel v tom, či si niekto len vyrieši to, čo v danom momente potrebuje alebo do mobilu pozerá takmer stále, bezcieľne na vyplnenie času. Veď dá sa aj počas toho všímať si čo sa okolo nás deje?

Toto je pre mňa žitie bez skutočného vnímania jeho farieb a vôní. A nemám to spojené iba so spomínaným mobilom. Aj keď máme v živote to najcennejšie, zdravie, sme nespokojní. Mám pocit, že sa stále za niečím náhlime, stále nad niečím premýšľame a nežijeme daný moment. Určite to poznáte… Cestou do práce rozmýšľate nad tým, čo všetko treba v ten deň stihnúť, aké problémy si tam na Vás počkajú. Z práce nám hlavou víria myšlienky čo treba doma urobiť, o deti sa postarať a iné. Lenže keď sme stále ponorení do svojich myšlienok veľa vecí nám uniká. Nežijeme svoj život skutočne naplno a nevnímame zážitky toho dňa.

Takmer každý deň sa snažím ísť aspoň na chvíľu na prechádzku. Momentálne sú pre mňa naozaj potešením a relaxom, keďže na ne chodím s mojou ročnou dcérkou. Ale aj keď som ešte nebola na materskej, mala som šťastie na prácu v blízkosti domova, takže takto po vonku sa prechádzam už nejaký ten rok. Na začiatku som si chcela čas prechádzky skrátiť, išla som aj len jednu zastávku autobusom, aby som nestrácala čas a bola rýchlo v robote. Cestou som už myslela na to, čo všetko treba v ten deň stihnúť a vybaviť. Uvedomila som si, že pomaly ani neviem aké budovy pri ceste do a z roboty míňam, lebo som bola stále ponorená do svojich myšlienok. Svoju prácu som nevedela zabuchnúť za dverami kancelárie a ani na chvíľu si vydýchnuť. Vytúženým relaxom bolo pozrieť si nejaký film, čítať si alebo ísť cvičiť. Zase niečím zamestnať hlavu, dokonca ani pri cvičení som nedokázala vypnúť všetky myšlienky. Keď som si sadla a mala len tak sedieť, bola to pre mňa nuda. Alebo strata času, veď treba ešte toľko vecí stihnúť! Takže chápem všetkých ľudí, ktorí si v autobuse alebo v čakárni zoberú ten mobil to ruky a niečo pozerajú. Ale čo tak začať viac vnímať život okolo seba, čo sa práve deje alebo druhých ľudí? Mnoho z tých nutných vecí, ktoré musíme“ stihnúť, v skutočnosti vôbec nemusíme. Napriek tomu im pripisujeme veľkú váhu a prídu nám dôležitejšie ako sa v pokoji nadýchnuť.

U mňa nastal zlom prekonaním obrovského smútku a vtedy som začala môj život vnímať úplne inými očami ako doteraz. Zrazu sa aj z cesty do roboty pre mňa stala chvíľa, na ktorú som sa tešila, zážitok. Prestala som chodiť autobusom, náhliť sa, no najmä som prestala neustále nad niečím premýšľať. Začala som si všímať kade chodím a čo všetko sa okolo nachádza. Naozaj nepreháňam, keď napíšem, že som na chodníku cítila vôňu kvetov a počula šum lístia v korunách stromov. Napriek rušným križovatkám. To preto, lebo som konečne začala žiť a vnímať život. Dnes sa pre mňa relaxom stala meditácia. Len tak si sadnúť, do ticha, šera, počúvať svoj dych, vnímať zvuky prichádzajúce z ulice, tikot hodín v byte… Nič viac, len ja ako súčasť života.

Kedy ste naposledy vnímali chuť vody, ktorú pijete? Že čo za hlúpu otázku kladiem? Veľkú časť dňa fungujeme v automatickom režime. Keď šoférujete a pritom rozmýšľate nad inými vecami, zrazu ste v cieli a ani poriadne neviete ako a kedy cesta zbehla. Alebo aj pri iných zautomatizovaných činnostiach, ktoré robíte už stý krát. Nehovorím, že je na tom niečo zlé. Podľa mňa je to úplne normálne, zrejme sa to inak ani nedá, pretože náš mozog by bol zahltený informáciami. Selektuje, čo je pre nás dôležité. A tiež potrebujeme fungovať v spoločnosti, nedá sa celý deň meditovať a nič neriešiť. Ale je pre mňa dôležité vedieť vypnúť, keď zrovna môžem a chcem. Preto tá otázka… Snažím sa každý deň aspoň na viaceré chvíľky počas dňa stíšiť myšlienky a len tak vnímať naplno čo v daný moment robím. Či pri jedení sa skutočne venujem jedlu, ktoré mám na tanieri a jeho chuti. Či pri hraní sa s dcérou ju vnímam a nie som hlavou inde. Momentálne si pri starostlivosti o ňu veľa času na meditácie neviem nájsť, no práve preto sa snažím ukrojiť si z dňa čo najviac chvíľ v tichu.

Vďaka týmto momentom si uvedomujem, že náš život je obrovským darom. Nie je to len fráza. Tak sa ho snažme skutočne žiť, vnímať čo sme v ten deň zažili.

5811
8
Posledný 18. 01. 2020, 10:29:53

K+ ...

Majme sa radi

13.02.2020

Koľkí z nás sú denne nespokojní sami so sebou? Je vôbec možné mať sa v dnešnej dobe rád? Keď si na seba stále kladieme množstvo nárokov a neustále niečo chceme? My ženy si často hovoríme viac »

Hlavne mysli pozitívne!

30.01.2020

Určite to poznáte... V živote sa Vám nahromadilo množstvo problémov, ktoré stále riešite v hlave. A tých problémov neustále pribúda, až sa zdá, že vesmír si vzal ako výzvu každý deň viac »

Prečo by sme mali odpúšťať?

23.01.2020

Každý z nás si v živote prešiel bolesťou, ktorú mu spôsobil niekto iný. Či už vedome alebo nevedome. Zrejme je to skúsenosť, ktorou si musíme prejsť. Niektoré príkoria sme subjektívne viac »

Turecko zemetrasenie trosky sutiny ruiny

Po zemetrasení v Iráne hlásia v Turecku sedem obetí

23.02.2020 10:38

Epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo neďaleko iránskej dediny vzdialenej necelých desať kilometrov od hranice s Tureckom.

Peter Pellegrini

Premiéra Pellegriniho hospitalizovali, ruší všetok program

23.02.2020 09:43, aktualizované: 10:43

Premiéra Petra Pellegriniho (Smer) v sobotu v noci hospitalizovali v Nemocnici sv. Michala v Bratislave.

severná kórea koronavírus dezinfekcia

Južná Kórea hlási 123 nových prípadov koronavírusu a štvrté úmrtie

23.02.2020 08:50

Počet obetí spôsobený epidémiou koronavírusu vzrástol v Číne v nedeľu na viac ako 2 400 ľudí.

Bernie Sanders

Demokratické primárky v Nevade vyhral Sanders

23.02.2020 07:10

Vermontský senátor Bernie Sanders podľa predbežných výsledkov jednoznačne zvíťazil v Nevade v straníckom súboji demokratov.

lefflive

Blog o živote, každodenných pocitoch a zážitkoch

Štatistiky blogu

Počet článkov: 6
Celková čítanosť: 4681x
Priemerná čítanosť článkov: 780x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy